No. 21

2. june 2017 at 2:38 | Kakaový bôb
Konečne si viem priznať že mám akýsi mentálny problém. Tipovala by som, že je to nejaký druh depresie a aj keď nemám ráda keď si ľudia sami určujú diagnózu, proste je to tak. Nevravím že ju mám, ale viem, že nie som psychicky v poriadku.

Avšak to že sa ostatným ľuďom s týmto roblémom otvorím nič nerieši. Odpovede sú rôzne ale veľmi podobné, väčšinou je to niečo v zmysle "to sa len teraz tak cítiš, to prejde" alebo "wáu, tak to znie zle". jednoducho vám s tým nepomôžu, čo chápem, ale prečo sa potom od ľudí s psychickými problémami vyžaduje aby s ostatnými komunikovali? Aby to niekomu povedali? Nevidím v tom rozdiel. A ak na mňa niekto vyleje niečo s motiváciou a pozitívnym myslením, je mi z toho ešte horšie.

Pokračujem vo svojom zlom stereotype, teším sa keď so mnou ľudia komunikujú, dnes mi písali asi 5ti naraz a ja som sa tak nadchla že som nechala učenie stranou. Polovicu dňa som spala a druhú premhala hrami alebo inak časom stráveným na internete. Fakt sa to dosť zhoršuje. Kiežby som mala dosť sebadisciplíny.
 

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.