No. 20

29. may 2017 at 23:12 | Kakaový bôb
Asi viem zdroj mojich nálad. Ono, podľa môjho nározu sú zmyslom života vzťahy a trošku ma jeden starší pán vysmial, že je to jasné, veď som žena. Avšak nejde o vzťahy len čisto ľudské, pre niekoho to sú zvieratá, pre iných peniaze. Vzťah k prírode, k robote, ku všeličomu, naozaj. Voliteľne kombinuj a dostaneš ideálny život.

Mám trošku obavy že u mňa ide naozaj len o vzťahy s ľuďmi. Ani nie tak partnerské ale všeobecne. A až tak zle to neznie, pretože ak by som chcela robiť s ľuďmi, tak je to pochopiteľné a obecne brané ako dobrá vec. Ale u mňa je to akási neúmyselná "túha" po pozornosti. Spätne keď sa na to pozerám, všetky moje dobré spomienky boli s ľuďmi, s tým ako sa so mnou chceli baviť, ako si ku mne prišli po radu a ja som z toho mala úsmev na tvári po celý deň. Akékoľvek komplimenty a podpora od iných ľudí na moju stranu mi prináša pozitívne pocity, prečo by aj nie, zrejme to tak funguje u väčšiny. Sme sociálne (po)tvory.

Najskôr je problém ten, že okrem toho nič iné nemám. Áno, rada kreslím ale čo ďalej? Necvičím, nepíšem, neučím sa. Nerobím nič produktívne, nič pre svoju budúcnosť. Nemám potrebu si nič dokazovať a tým pádom sa ani v ničom nezlepšujem. Úprimne, myslím často na smrť, aj keď k nej mám nejaký ten inštiktívny odpor a k nemu aj nejakú tu racionálnu sebazáchovu, avšak nič ma tu nedrží, nič ma neláka. Viem, že by bolo fajn si nechať veľa vecí prejsť hlavou, vyskúšať nové veci a ono sa už niečo nájde ale v skutčnosti to tak proste necítim. Nechcem.
Plus, reálne, kam sa môže moje živobytie uberať? S rodičmi som nespokojná, bez nich som bezdomovec. Práca je úmorná a štúdium tiež.

Príde aj vám niekedy až vtipné ako si človek hovorí o tom aký je slobodný, ale v skutočnosti to tak vôbec nie je? Celý svet je pod nejakým systémom a ak podľa neho nekonáme, naozaj, nemáme veľmi na výber. Žijeme ako zvery na ulici. Čo je uspokojivé a desivé zároveň.
 

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.