February 2017

No. 18

27. february 2017 at 19:23 | Kakaový bôb
Je zvláštne že keď som medzi ľuďmi tak sa cítim nesvoja, hanbím sa za to ako vyzerám, čo mám rada a kým som. Niekedy mi nepomáha ani alkohol, síce ma uvoľní ale ak sa človek raz cíti sám a má depky tak sa tak bude cítiť aj s ethanolom v tele.
Potom len myslím na to že som mohla ostať doma a nemíňať peniaze, alebo ich minúť na jedlo. Pointou však je, že až sa sama ocitnem na izbe, chýba mi spoločnosť. Zrazu by som za nejakého kamaráta dala čokoľvek. No nie je to irónia? Následne len ďalej prokrastinujem a som nespokojná s tým že som nespokojná. Vynahrádzam si to inak. Nezdravo a kontraproduktívne. Naozaj ma to prestáva baviť, ale stále v mojich činnostiach človek nenájde ani kúsok snahy, chuti sa učiť, spoznávať a robiť všetky tie zdravé a pekné veci.

Aj to je jeden z dôvodov prečo nechcem mať frajera, prečo nechcem mať nikoho blízko seba. Som akýsi samodeštrukčný typ a s takým nemá zmysel chodiť. Chcem s tým počkať pokým sa nedám dokopy. Pokým nebudem spokojná s tým, kým som.
Ak to vôbec niekedy príde..

No. 17

1. february 2017 at 17:04 | Kakaový bôb
Sedím tu pri ňom. Som ďaleko od školy, kamarátov a od rodičov. Chcela som tu prísť a nemala som očakávania, vlastne som vedela že dokopy nebudeme nič robiť, len ľeňošiť na byte. Stálo mi to za tú stovku? Hm, áno. Je to niečo nové, nejaký zážitok, nesedím len doma s depkami.
Ale úprimne, nejako ma dostali aj tu. Cítim sa zbytočne aj napriek toľkým novým veciam ktoré som spoznala. Mňa vždy nejako nakopne motivácia a poviem si že chcem skúsiť to aj hento ale teraz.. teraz ani motiváciu nemám. Ako to že sa nechcem zlepšovať kvôli rodičom? Priateľovi? Sebe? Prečo aj napriek tomu že viem, koľko super vecí život ponúka nechcem žiadne skúsiť? Niekam sa pohnúť, cítiť sa lepšie.

Nerozumiem tomu.