No.13

10. november 2016 at 1:34 | Kakaový bôb
Asi ma opäť chytajú depky. Nie je to tak, že sa cítim smutne alebo osamelo. Ale cítim sa prázdne. Povedala by som že necítim nič, ale klamala by som, lebo tu teraz píšem so zasĺzenými očami a podvedome čakám kým mi niekto napíše a bude sa mi.. venovať. Hlúpe, že? Ja viem že áno.

Na to ako málo toho máme v škole to moja hlava hrozne zveličuje. Mám stále pocit že je toho na mňa dosť a nezvládam to. Ironické je, že sa ostatným o tom sťažujem, pričom si to sama spôsobujem. Asi to bude mojím psychickým stavom, na ktorý tiež nechcem veľmi nič hádzať lebo diagnózy majú dávať iný ľudia. Ale asi nie je vporiadku robiť to čo robím a cítiť sa tak ako sa cítim.
Nutne s tým potrebujem niečo robiť ale vždy to ostane len pri slovách. Veci ktoré ma tešia sa mi vzdialili a ostali mi zase len veci ktoré nemám rada. A kto už by sa tešil zo života v ktorom musí robiť veci nasilu. Mám chuť celé dni len prespať. A tiež jesť, pretože to je istý druh satisfakcie. Ani jedno z toho ma však nikam neposunie, možno len tak hlbšie do depresií.

Ach jáj.
 

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.