November 2016

No. 15

28. november 2016 at 23:54 | Kakaový bôb
Úprimne, bojím sa našej profesorky (učiteľky? doktorandky? lektorky? potrebujem nejaký základný slovník pre vysokoškolákov.. ). Sľúbila som jej, že doniesiem hotový projekt na stredu, avšak nedošli mi ešte led svetelné pásiky, pretože som ich objednávala neskoro a zďaleka.

Neviem sa za seba postaviť. Ak by išlo o vec kotrá nie je zapríčinená mnou, nie je problém. Budem sa biť zubami nechtami o pravdu. Ale ak ide o takéto situácie. Nechcem klamať a možno ani neviem klamať. Príde mi to patetické. Na druhej strane, je to istý spôsob.. umenia či šikovnosti.
Ešte doteraz som si nerozmyslela čo jej poviem a či vôbec na hodinu prídem. Nemám tam čo robiť, naozaj. Ak by som šla len sa jej ospravedlním s prázdnymi rukami za niečo za čo si môžem sama, ona sa nahnevá a bude ma mať o to menej rada. Avšak ak neprídem, je tu vysoká šanca že ju aj tak stretnem. A to zase bude nasrdená že som neprišla. Alebo ju nestretnem a ona si len zafixuje fakt že som tam nebola a pekne mi to neskôr votrie do xichtu.
Ani netuším prečo to tak berie. Je to vysoká škola.. očakávala by som že učiteľom pôjde hlavne o to aby sa odovzdali veci vtedy kedy sa odovzdať majú (há to znie ironicky, každopádne mám na mysli zápočtový týždeň, ku ktorému sme sa ešte nedostali) a zvyšok že sa riešiť nebude. Niektorí sú naozaj príjemní, rozpráva sa mi s nimi lepšie ako s rodičmi a dajú vám vedieť že sú ochotní vám pomôcť. Ale iní, ako je nemenovaná Katarínka sú proste nafúknuté kĺbka sklamania. Sklamania z vás, študentov. Hurá hej pre niekoho ako ja, kto má z podobných maličkostí depky na mesiac.

Čo je taktiež zaujímavé je, že od nás žiadajú projekty ale nikdy nepadne žiadne doporučenie, rada či nebodaj priama interakcia a pomoc. Ak ide o kreslenie, nenaučia vás nové techniky. Ak ide o modelovanie, nájdite si spolužiaka ktorý vám pomôže. Ak ide o drevenú kompozíciu, materiál si kľudne vyčarujte z rukáva. A to isté platí pre každý predmet. Tak kurva do piče toľko čo ma naučia tu by som sa naučila aj doma. Hlavne preto že ma tu dokopy nenaučili nič, až na jediný predmet o dreve, ktorý je naopak nezáživný a je hlavne o teórii.

Nemám z vysokej školy veľmi dobré pocity, akurát čo sa mi na nej páči je možnosť erazmu a inej spolupráce s firmami či organizáciami. Jednoducho, škola vám ponúkne praktický rozhľad, hlavne čo sa zamestnania, ktorému sa nikto nevyhne, týka. Každopádne v prvom ročníku o nič také nezakopnem. Plus s mojimi schopnosťami sa socializovať a nadobúdať kontakty je to len slabší odvar strednej školy, z ktorej ukončenia som sa tak tešila.

Asi by som radšej šla pracovať.

No. 14

16. november 2016 at 20:59 | Kakaový bôb
Moja hlava je zväčša prázdna ako vždy a hoci mi v nej pár otázok lieta, neviem ich zo seba vysúkať. Každopádne dnes som zvládla prvý zápočet a dala si vysnívaný piercing. Bol to fajn deň :)



No.13

10. november 2016 at 1:34 | Kakaový bôb
Asi ma opäť chytajú depky. Nie je to tak, že sa cítim smutne alebo osamelo. Ale cítim sa prázdne. Povedala by som že necítim nič, ale klamala by som, lebo tu teraz píšem so zasĺzenými očami a podvedome čakám kým mi niekto napíše a bude sa mi.. venovať. Hlúpe, že? Ja viem že áno.

Na to ako málo toho máme v škole to moja hlava hrozne zveličuje. Mám stále pocit že je toho na mňa dosť a nezvládam to. Ironické je, že sa ostatným o tom sťažujem, pričom si to sama spôsobujem. Asi to bude mojím psychickým stavom, na ktorý tiež nechcem veľmi nič hádzať lebo diagnózy majú dávať iný ľudia. Ale asi nie je vporiadku robiť to čo robím a cítiť sa tak ako sa cítim.
Nutne s tým potrebujem niečo robiť ale vždy to ostane len pri slovách. Veci ktoré ma tešia sa mi vzdialili a ostali mi zase len veci ktoré nemám rada. A kto už by sa tešil zo života v ktorom musí robiť veci nasilu. Mám chuť celé dni len prespať. A tiež jesť, pretože to je istý druh satisfakcie. Ani jedno z toho ma však nikam neposunie, možno len tak hlbšie do depresií.

Ach jáj.