No.9

1. october 2016 at 16:39 | Kakaový bôb
Učenie mi až tak nejde.. a ta socializácia tiež bohvieako nie.
Stále sa hrozne prejedám, čas trávim na internete a ako klasický študent sa divím kam všetky tie peniaze šli keď som nič také drahé nekupovala? Heh.
Prácu som si zatiaľ nenašla a program okrem školy nemám žiadny. Premýšľala som, že zájdem do miestneho "útulku" aspoň na chvíľu vidieť tie chlpaté klbká radosti a nemyslieť na iné veci. To sa však nestalo lebo "sa mi treba učiť". Čo vpreklade znamená že sa neučím, len si hovorím, že sa mi treba učiť.

Môj ex mi napísal že by za mnou prišiel. Mali sme o tom debatu na celý večer a samozrejme ľutujem každé jedno svoje slovo, lebo sa neviem vyjadrovať a potom myšlienky vyznejú v hovorenej reči úplne inak. Nedohodli sme sa.
Každopádne si som istá že je stále zaľúbený, problem je, že nie do mňa. A síce by ma potešila návšteva, neviem ako by som sa pri ňom cítila s týmto faktom v hlave.
Okrem toho nemám nič nové. Na internát som si zvykla ľahko, užívam si fakt, že si môžem zapáliť kedykoľvek a kdekoľvek. Učenie a socializáciu som spomenula. Od príchodu mi hrozne vŕzgajú moje boty a mám pocit, že som úplne zabudla kresliť.

Život je fajn, len si to človek nikdy v danej chvíli neuvedomí. A preto si myslím že je naprd.
Stále neviem čo a ako ale aspoň môžem povedať že viem čo sa teraz deje a že chcem študovať tu až do možnosti erazmu alebo niečoho podobného. Takže mám konečne presný "cieľ", asi prvykrát v živote. Čo potom? Ehh..dobrá otázka.
 

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.