October 2016

No.12

30. october 2016 at 17:07 | Kakaový bôb
Sklamala som jeho. Sklamala som seba a tiež toho druhého. A teraz sa všetci cítime zle, lebo nemáme to čo sme chceli a verili v to. Neviem, asi som čakala že sa niečo pokazí, čo je naozaj ironické, pretože som to pokazila ja. Vedome.

Je vôbec niečo čo nepokazím? Neviem sa poriadne naučit veci do školy, neviem poriadne nič navariť, neviem sa poriadne postarať o domáce zvieratká a neviem si popratať. A to najhoršie, neviem si udržať vzťahy. Kazím čo mi príde pod ruky a mojou vinou odchádzajú ľudia ktorí ma majú najradšej, naozaj, sama tomu nerozumiem. Ako môže byť niekto tak.. nešikovný a hlúpy? A k tomu všetkému zlému ani neviem na sebe nájsť nič dobré.

Chcem niekam od toho všetkého utiecť a neviem.. nemôžem. Alebo áno?

Čo mám robiť? Takto to ďalej nejde.

No.11

19. october 2016 at 23:31 | Kakaový bôb
Dnes som si dala.. asi niekedy od obeda, deň bez Facebooku. Ale spala som do nejakej desiatej, takže myslím že to môžem považovať za celý deň.
Je to ťažké, aj keď tam dokopy nič nerobím. Trošku ma stále znervózňuje fakt že som mohla zmeškať nejaké naozaj potrebné veci do školy, napríklad. Viete čo je smiešne? Že e-mail, či stránku univerzity si kontrolujem o to menej a vôbec ma to netrápi. Asi si musím priznať, že tam chodím len kvôli tomu aby som si písala s ostatnými a naplnila tak moju sociálnu stránku. Lebo samozrejme, bez fb som to, čo som dnes celý deň. Nudná, lenivá, bez kamarátov a bez kadejakých vecí z nástenky, ktoré by ma rozptýlili a zabavili.

Skúšala som kresliť a ozaj, kreslila som viac ako za celý týždeň. Dokonca som si vytiahla 2 knížky. Tak trošku zo zúfalstva. Ani jedna však nie je celkom to, čo ma zaujíma ale veľmi sa mi páč, že si vynahrádzam internet. Snažím sa o akýsi extrém, kde sa začnem nudiť bez počítača natoľko, že začnem aj reálne žiť :)

Stále rozmýšľam nad piercingom. Vždy keď si ho na sebe predstavím nedokážem sa zdržať úsmevu a myšlienky, že to vyzerá hrozne "kúlovo". Myslím že to čo ma stále brzdí sú názory ostatných.. a hlavne rodičov, keďže od nich to je zakázané. Na druhej strane si myslím že je to jedna z tých maličkostí, ktoré vás inšpirujú, motivujú a prídu vám esteticky príťažlivé. Ako modré vlasy, vždy som sa na nich nemohla vynadívať a doteraz keď ich niekedy periferne len tak zahliadnem tak ma to uspokojí a poteší. Ak by som sa videla s piercingom, mala by som sa očosi radšej a pripadala si o niečo krajšia, sama pre seba. Čo naozaj potrebujem. Tak neviem..
Treba mi robiť veci do školy a tak nejako sa vyhováram na to, že mám na chrbte náplaste. Je to skôr ale tým, že zadania sú založené na kreatívnosti a originalite, kiežby som to mala všetko na papieri a nemusela nad ničím rozmýšľať. Aspoň v niečom bolo to gymko dobré.

No.10

13. october 2016 at 17:54 | Kakaový bôb
Kúpila som si na večer cesnakové bagety. Mňam, dokonca boli v zľave, čo som ako vysokoškolák dostatočne ocenila.
Treba povedať, že som závislá na internete. Hm. Je to zlé?
Čo mi to prináša? Je to spôsob socializácie? Aha, a taktiež tam počúvam hudbu. Každopádne neustále nakukujem do Facebooku, som smutná ak mi nikto nepíše a ak áno, tak si prajem aby to bol niekto iný.

Cítim sa.. zvláštne. Nie je mi tu príjemne, ani nepríjemne. Domov mi nechýba ale ani tu sa necítim doma. Chcela by som spoznať niekoho ku komu by ma to priťahovalo. Vravela som si, že na vysokej škole zmením životný štýl, síce sa to stále nestalo ale cítim že je to blízko. Nemám k tomu odpor a som otvorená. Škola, spolužiaci a učitelia mi ukázali že život je fajn.. alebo je to možno naozaj len to opustenie gymnázia. Ach tie staré, nie veľmi pekné časy.

Chcela by som sa viac venovať experimentovaniu v oblečení. A schudnúť.. heh. A.. neviem, vlastne by som toho chcela viacej a teší ma to, depky sa posunuli do úzadia a ja si život užívam viac ako predtým (čo nasleduje pocitom, že sa niečo zlé každú chvíľu stane, lebo.. povedzme si to na rovinu, dobré veci neprídu len tak bez tých zlých).
No aj napriek tomu že sa nič dramaticky nezmenilo, pretože ja som stále lenivé prasa bez sebavedomia a životných cieľov, tak sa cítim o čosi šťastnejšia :)

No.9

1. october 2016 at 16:39 | Kakaový bôb
Učenie mi až tak nejde.. a ta socializácia tiež bohvieako nie.
Stále sa hrozne prejedám, čas trávim na internete a ako klasický študent sa divím kam všetky tie peniaze šli keď som nič také drahé nekupovala? Heh.
Prácu som si zatiaľ nenašla a program okrem školy nemám žiadny. Premýšľala som, že zájdem do miestneho "útulku" aspoň na chvíľu vidieť tie chlpaté klbká radosti a nemyslieť na iné veci. To sa však nestalo lebo "sa mi treba učiť". Čo vpreklade znamená že sa neučím, len si hovorím, že sa mi treba učiť.

Môj ex mi napísal že by za mnou prišiel. Mali sme o tom debatu na celý večer a samozrejme ľutujem každé jedno svoje slovo, lebo sa neviem vyjadrovať a potom myšlienky vyznejú v hovorenej reči úplne inak. Nedohodli sme sa.
Každopádne si som istá že je stále zaľúbený, problem je, že nie do mňa. A síce by ma potešila návšteva, neviem ako by som sa pri ňom cítila s týmto faktom v hlave.
Okrem toho nemám nič nové. Na internát som si zvykla ľahko, užívam si fakt, že si môžem zapáliť kedykoľvek a kdekoľvek. Učenie a socializáciu som spomenula. Od príchodu mi hrozne vŕzgajú moje boty a mám pocit, že som úplne zabudla kresliť.

Život je fajn, len si to človek nikdy v danej chvíli neuvedomí. A preto si myslím že je naprd.
Stále neviem čo a ako ale aspoň môžem povedať že viem čo sa teraz deje a že chcem študovať tu až do možnosti erazmu alebo niečoho podobného. Takže mám konečne presný "cieľ", asi prvykrát v živote. Čo potom? Ehh..dobrá otázka.